Nielen najdivokejšia a najodľahlejšia, ale aj najvyššie položená a najmenej navštevovaná. Taká je Borčianska planina, súčasť planiny Horný vrch. A pritom na nej kedysi vládol čulý pracovný ruch. Na každom kroku sú tu stále dobre viditeľné stopy po banských dielach – vchody do štôlní, drevená výstuž, banské chodníky, – o čom sme sa presvedčili na exkurzii s názvom Trhlinami opradená Borčianska planina. Tunajšie bane zásobovali hematitom vychýrené železiarne Andrássyovcov v Drnave.
Rušno tu bolo aj v oveľa dávnejšej minulosti, v dobe (zrejme železnej), z ktorej pochádza obranný val. Býval pravdepodobne oveľa vyšší a s drevenými palisádami. Kto sa ním chránil a pred kým? Nevieme. A netušíme ani to, ako sa na krasové územie mohli dostať úlomky obsidiánu – sopečného skla, ktoré sme náhodou našli. Bol to obchodný artikel doby kamennej. Naozaj prekvapujúci nález! Borčianska planina očividne bývala rušným miestom. Dnes je tu národný park. Val dávno osirel, bane pohlcuje príroda. No obavy vzbudzuje hluk neďalekých motorových píl.