Vysoko a hlboko, široko-ďaleko, chladno aj horúco. To všetko sme zažili na edutreku 5.8. na “Borčianskej planine” (súčasť planiny Horný vrch). Práve na nej sú najvyššie položené miesta v Slovenskom krase. Vyškriabali sme sa teda vysoko na skaly s výhľadmi na rôzne strany do ďaleka. A poriadne sme sa pri tom zapotili. No vzápätí nás ovial chlad z bývalých baní, kde sa ťažila železná ruda – hematit, ale aj z jaskýň a rozsadlín. Vnárali sme sa do útrob zeme a príjemne sa schladili v horúci augustový deň. Do hlbokej minulosti sme zas načreli prechádzkou po pradávnom obrannom vale. Dobrodružnú túru obohatilo aj rozprávanie ornitológa Karola Takáča o dravcoch a sovách. A obyvateľ miestneho lesa, medveď, dal vedieť o svojej prítomnosti – našťastie len kôpkou trusu. Exkurzia na “Borčiansku planinu”, trhlinami opradenú, bola doteraz naša najdivokejšia.