Medveďov je, zdá sa, hojne aj v NP Slovenský kras a Aggtelek. Boli videné na Jasovskej planine, na Koniari i v maďarskej časti krasu. Občas ich pohyb zachytí fotopasca. A občas na exkurziách naďabíme aj my na medvedí trus, ako minule, na Vlčom vrchu i na Borčianskej planine. Našťastie my sme v skupine, je nás počuť, riziko je minimálne. Čo však robiť počas individuálnej turistiky, aby sme predišli stretu s týmto zvieraťom? Máme byť radšej hluční a dať o sebe vedieť? Pískať na píšťalke, zvoniť zvončekom, nechať hrať hudbu z mobilu? Ale veď nás vždy učili, že v lese sa máme správať ticho. Ísť teda mlčky, byť obozretný, sledovať okolie? A keď už medveďa stretneme, čo vtedy? Odporúča sa sklopiť hlavu a zrak a pomaly cúvať ako znak submisivity. Treba mať však pevné nervy, zachovať pokoj a nezmätkovať. Medveď by sa mal sám vzdialiť. Môže ale nastať prípad, kedy nás bude chcieť preskúmať. Vtedy platí známe pravidlo – ľahnúť si bruchom na zem, zakryť krk rukami a chrbát ruksakom. Ak nás medveď obráti, prevrátiť sa späť na brucho, kryť si tvár a prednú časť tela. Keď medveď zhodnotí, že nie sme nebezpečenstvo, zvyčajne odíde. Počkáme, kým úplne neodíde. A máme zážitok na celý život!
Buďte ostražití pri vašich individuálnych výletoch. Až skončí zákaz podujatí pre verejnosť, v našich turisticko-vzdelávacích trekoch budeme zas pokračovať. Už nám veľmi chýbate. (Foto hrajúcich sa medveďov z okolia Gemerskej Hôrky. Zdroj: FB – P. Székely)